Hľadáte dokonalé miesto na svadobnú cestu? Počuli ste už o Zanzibare? Ak nie, tak ste tu na správnej adrese. Pred pár dňami sme vám priniesli prvých 6 vecí, ktoré pri návšteve Zanzibaru stoja za to. Ak vám náhodou prvý článok ušiel, odporúčame ešte predtým, než budete čítať tento, začať tu. Dnes doplníme ešte ďalších 7 vecí, takže sa máte na čo tešiť 🙂

Ešte predtým, než sa (ja, Soňa) vrhnem na samotné body, chcela by som spomenúť ešte dve veci.

Prvou je, že na Zanzibar odporúčam ísť ešte pred začiatkom oficiálnej sezóny, čo v realite znamená prvé tri decembrové týždne. My sme tam boli od 10. 12. do 25. 12. a bolo to fakt super. Dažďové obdobie je už vtedy viac-menej na konci, nám napríklad spŕchlo len dva dni. Nielenže sa vyhnete najväčšiemu predvianočnému stresu a zhonu, ale zároveň si Zanzibar užijete bez turistov a za lepšie ceny, pretože okrem počtu turistov sa, bohužiaľ, so štartom hlavnej sezóny menia aj ceny v niektorých reštauráciách. Napr. na Kendwe sme boli na obede niekedy okolo 14. 12. a potom znova 24. 12. a reštaurácia už mala úplne iné menu aj s inými cenami.

Druhou je, odkiaľ je najlepšie letieť. Na Zanzibar sa v dnešnej dobe dá dostať aj priamym letom. My sme síce leteli až z Mníchova (do Mníchova to trvalo 7 hodín busom), ale myslím, že sa dajú nájsť aj lety z Viedne. Priamy let je na nezaplatenie, a ak ste vyššieho vzrastu, odporúčam investovať a priplatiť si za sedadlo s tzv. “more leg room”, pretože sedieť 9 hodín v polohe, v ktorej vám sedadlo pred vami drví kolená,  to sa fakt nedá. Ja a môj kamoš (pozn. red. ja mám 181 cm, on 194 cm) sme mali to šťastie, že lietadlo nebolo plne obsadené ani po ceste tam, ani späť, tak sme sa mohli rozdeliť a sedieť každý zvlášť na dvojsedačke. Inak by som sa asi zbláznila a ustlala si v uličke. 😀

No, dosť bolo úvodných rečí, poďme sa pozrieť na tých zvyšných 7 vecí, na ktoré sa môžete tešiť.

7.  Miestne spôsoby dopravy

7.  Miestne spôsoby dopravy

7.  Miestne spôsoby dopravy

Na Zanzibare si to patrične užijete aj čo sa týka dopravy. Miestnych policajtov som už spomínala v 1. časti, určite na to mrknite, je tam dosť podstatné info o tom, ako sa vyhnúť pokutám. Okrem policajných hliadok sa na cestách stretnete hlavne s autami 4×4, keďže okrem 2-3 hlavných ťahov je v podstate celý Zanzibar popretkávaný len samými prašnými, bahnovými, piesočnými, skalnatými, a v tom lepšom prípade, aj štrkom vysypanými cestami. Odvážnych domácich stretnete aj na iných autách, ale častejšie ich uvidíte na mopedoch, bicykloch, tých bohatších, resp. viac “cool”, aj na motorkách. Čo je ale asi národným dopravným prostriedkom, je rozhodne “dala dala”. Ak cestovávate do Ázie, budete tieto vo svojej podstate minibusy poznať asi skôr pod názvom “tuk-tuk”. Ide o menší autobus, resp. minibus, do ktorého by sa asi podľa predpisov malo upratať tak 12-15 ľudí. Dovolila by som si tvrdiť, že na Zanzibare slúži na prepravu v priemere 30 osôb, plus ešte náklad. Je úplne normálne, že ľudia na dala dala nastupujú a vystupujú ešte takmer za jazdy a počas jazdy z nej niektorí doslova visia. To im však nebráni použiť druhú voľnú ruku na vybavovanie biznisu s mobilom v ruke. 😀

My osobne sme sa dala dala neodvážili vyskúšať, mali sme auto prenajaté na celé dva týždňe, ale vraj je to zážitok sám o sebe a oplatí sa to skúsiť. Ceny takisto neviem napísať presne, ale keďže je to hlavne prostriedok pre domácich, ktorý teda veľa peňazí nemajú, predpokladám, že vás jedna skúšobná jazda nezruinuje.

Počas vášho pobytu určite uvidíte aj obrovské množstvo lodičiek rôznych tvarov a veľkostí. Veľa domácich ich využíva na rybolov, ale aj na vozenie turistov k okolitým ostrovčekom na výlety (aké výlety ľoďkou sme stihli absolvovať, si prečítate v prvej časti článku). Takisto je stále využívaná nákladná lodná preprava medzi Zanzibarom a pobrežím Tanzánie, ktorá sa ale robí na takých starých lodiach, že keď som videla, ako ľudia nakladajú krabice s mliekom na takúto loď, mala som na chvíľku dojem, že som sa ocitla vo filme Piráti z Karibiku. Naozaj to boli krásne veľké drevené lode, aké sme len pár dní predtým videli tak akurát v technickom múzeu v Mníchove, kde sme sa stavili zabiť čas. Fotiť nám, bohužiaľ, v tom prístave nedovolili, tak mi budete musieť len veriť, že to bol celkom zaujímavý zážitok.

Čo sa týka toho, ako po ostrove cestovať… My sme mali požičané auto na celé dva týždne. Stálo nás to 350 dolárov, plus 20 dolárov za dve lokálne “vodičské povolenia” a, samozrejme, plus benzín. Na ostrove je takmer všade veľa taxikárov a taxíkov. Ak plánujete len jeden-dva výlety po ostrove, resp. sa presúvate len jeden či dvakrát medzi rozdielnymi hotelmi a podarí sa vám zjednať dobrú cenu, tak vás to cenovo určite nebude stáť viac ako požičanie auta. Taxikári vás ochotne zoberú hocikam a pokojne tam na vás pol dňa počkajú, ak sa na tom dopredu dohodnete. Nezabudnite zjednávať cenu. Tu to naozaj platí dvojnásobne! Prípadne môžete skúsiť využívať už aj vyššie spomenutú dala dala. Premávajú viac-menej po celom ostrove, takže by ste nemali mať problém, dostať sa tam, kam potrebujete, alebo sa aspoň výrazne priblížiť cieľu a potom si to došľapať, alebo zohnať taxík, ale už teda na kratšiu vzdialenosť.

8. Športové vyžitie

Ak máte radi pohyb a najmä vodné športy, na Zanzibare si prídete na svoje. V Nungwi a Kendwe ponúkajú na prenájom stand up paddle boardy a kajaky. More je tu pokojnejšie a nefúka tu tak veľmi, takže tieto športy odporúčam skúšať tu. Na Kendwa Beach majú dokonca aj skúter, a tak vás vedia povoziť na rôznych, takých tých “turistických”, nafukovačkách zapriahnutých za skútrom. Aj vďaka tomu je poznať, že Kendwa je rozhodne najviac turistický rezort. My sme si požičali stand up paddle board asi na 2 hodiny a platili sme nejakých 20 dolárov (možno by sa dala ukecať aj lepšia cena, ale požičiavala som to ja, nie kamoš, a ja moc nie som na tieto zjednávačky). V Paje a Jambiani máte super príležitosti a podmienky pre kitesurfing a surfovanie. Šnorchlovať sa dá na viacerých miestach a je tu, samozrejme, aj bohatá ponuka výletov na potápanie sa aj s výstrojom.

Nungwi pláž sa tesne pred západom slnka zaplní domácimi, ktorí tam takmer všetci niečo trénujú. Takže, ak si túžite zahrať futbal, volejbal, alebo si zatrénovať s vlastnou váhou (prípadne váhou lokálneho Zanzibarčana), určite zamierte v tomto čase práve sem. Ono je to v podstate zážitok hoc i len sledovať, akí namakaní sú niektorí tí domáci..:)  

9. Chudoba, špina, bieda

Zanzibar však, bohužiaľ, nie je raj na zemi. Je to Afrika. A Afrika, ako iste mnohí viete, je vo všeobecnosti chudobná krajina. Takže sa pripravte na to, že ak budete po ostrove cestovať tak ako my, uvidíte ten pravý Zanzibar bez prikrášľovania. Chudobný a špinavý. Ak neberieme do úvahy hlavné mesto, ktoré je celkom rozvinuté, tak väčšina domácich žije v hlinených domčekoch, resp domčekoch postavených z korálových skál, ktoré majú slamené, v tom lepšom prípade plechové strechy. So škridlovou strechou sme sa stretli asi trikrát, aj to asi len na vládnych budovách. Okná sú prepych, ktorí si domáci nemôžu dovoliť, rovnako ako elektrinu, resp. vodu tečúcu priamo z kohútika. Vodu si ľudia nosia do svojich domov buď zo studne priamo v dedinke, v ktorej bývajú, ale je úplne bežné, že stretnete niekoho na mopede, kto má na ňom pripevnených tak 10 bandasiek na vodu, ktorú musí priniesť z väčšej diaľky. Pre predstavu, na prvom obrázku s tými oranžovými bandaskami, tak to je, prosím pekne, že “Classic carwash”, čiže autoumývareň. V uliciach, hlavne rezortov, je pomerne veľa odpadu, najmä plastových fliaš, ktoré sú tam však podľa môjho predpokladu  hlavne od turistov, keďže turistom sa domáca voda neodporúča piť. Niečo ako odpadkové koše, resp. ani celkovo smetiaky pre domácich, moc neexistujú (opäť s výnimkou hlavného mesta, ktoré je ok), videla som ich asi na dvoch miestach. Zato smetisko len tak voľne pohodené uprostred dediny som našla viackrát. :/ Okrem toho, tej špiny tam až toľko ani nie je, len ono to tak pôsobí, hlavne kvôli tomu, že všade je prach, piesok, sucho a všetko je také nejaké zaprášené, “ušmudlané”. A ak náhodou nie je sucho, tak je všetko zablatené. Taký začarovaný kruh jednoducho.

V každom prípade, treba sa pripraviť na to, že domáce deti od vás budú pýtať “dollar” takmer za všetko. My sme premýšľali, či ich náhodou neučia povedať “dollar” ešte predtým, než ich naučia hovoriť “mama” a “tata”. Akonáhle prídete v podstate hocikam, pripravte sa na to (hlavne počas prvých dní, pokiaľ sa troška neopálite a bude všetkým zrejmé, že ste práve dorazili a ešte ste nič nevideli a nikde neboli), že sa na vás domáci priam vrhnú s ponukami na výlety, budú vás pozývať do svojej reštaurácie, pýtať sa kto ste, odkiaľ ste a či niečo nepotrebujete. Toto je jedna z vecí, ktorá vám môže veľmi rýchlo začať liezť na nervy a je to niečo, čo aj nám troška kazilo celkový dojem zo Zanzibaru. Po pár dňoch, keď už nadobudnete farbu, je ideálnym riešením vravieť im, že čokoľvek, čo ponúkajú, ste už videli. Inak je pomerne ťažké sa ich “zbaviť”. 🙂

10. Krásy hlavného mesta

Hlavné mesto je super. Určite odporúčam sa v ňom zastaviť. My sme tam boli dve noci, ale v podstate len akoby jeden celý deň. Takisto odporúčam spraviť si obhliadku mesta s nejakým lokálnym sprievodcom. My sme si rezervovali rastamena menom Chi Chi (vyslovuje sa Čiči), ktorý bol fakt super. Takýto sprievodca nielenže vie o meste veľa a spraví vám super výklad, ale hlavne vás ochráni od tých všetkých ostatných domácich ľudí, ktorí by vám inak stále niečo ponúkali. Ak by ste na Čičiho potrebovali kontakt, napíšte mi email na sona@perfectday.sk, rada vám ho poskytnem. My sme si s ním dali tour aj na Prison Island, čo je ostrov vzdialený asi hodinu cesty loďkou. Na ostrove majú veľké suchozemské korytnačky (vstup za poplatok), dá sa tam zaplávať si a ak je pokojné more, tak aj zašnorchlovať. Je to celkom fajn výlet, ale ak vás korytnačky nefascinujú, môžete ho pokojne vynechať a ušetriť peniažky na Blue Safari výlet, ktorý je, najmä čo sa týka šnorchlovania, určite lepší (Blue Safari som tiež spomínala viac v prvej časti).

Ešte určite nepremeškajte Food Market vo Forodhani Gardens (koná sa len vo večerných hodinách). Nájdete tam všetko možné i nemožné. Dávajte si však pozor, ak si vyberiete niektoré z mäsových dobrôt, ktoré ešte upravujú na grile, aby ste mali mäso naozaj dobre prepečené. Kamoš dostal surové kura. Ja som vyskúšala dva večery po sebe zanzibarskú pizzu (jeden večer na slano, druhý na sladko), ktorá s pizzou teda nemá veľa spoločného, ale chutí skvele (pripomínalo mi to skôr niečo ako omeletu zabalenú v tenučkom cestíčku). Odporúčam tiež nájsť takú akoby kaviarničku (je na kraji pri vode, názov si bohužiaľ nepamätám), kde majú super zmrzlinové smoothies pripravené z čerstvého ovocia. Až mi tečú sliny, keď na to spomínam.

P.S. Ak náhodou objavíte na potulkách mestom telefón, čo sa z neho vraj dajú robiť free international calls, tak vedzte, že nefunguje. Skúšali sme to aj napriek tomu, že je umiestnený asi vo výške 3 metrov. Domáci vám budú tvrdiť opak, neverte im. 🙂

11. Príjemné stretnutia s domácimi

Domáci sú milí, priateľskí a ochotní pomôcť. Jambo (ahoj), pole pole (slowly slowly), hakuna matata (nebojte, všetko je ok) sú slovné spojenia, ktoré sa na vás na Zanzibare budú sypať zo všetkých strán. Veľmi rýchlo si ich zvyknete používať aj vy. Ak vám prekážajú pomalí ľudia a napr. pomalá obsluha v reštaurácii, upozorňujem už teraz na to, že “pole pole” je naozaj ich životná filozofia, ktorej sa poctivo držia. Napr. na jedlo sme takmer vždy čakali hodinu až hodinu a pol. Preto odporúčam ísť jesť ešte predtým, než ste mega hladní. Kapitána lode, s ktorým sme boli dohodnutí, že nás vyzdvihne o 6.00 pri hoteli, sme sa dočkali asi až okolo 6.45 po tom, ako majiteľ hotela, obvolal “concierge”, čo nám dohadoval daný výlet a ten volal kapitánovi, ktorého zobudil. Naozaj, ak ste osoba dochvíľna a nemáte radi dlhé čakania, obrňte sa už teraz veľkou dávkou trpezlivosti, budete ju potrebovať.

Na ostrove je aj veľa Masajov, ktorí sú priamo z Afriky a na Zanzibare ich väčšinou zamestnávajú hotely ako SBSkárov. Sú tak ako Zanzibarčania strašne milí a zlatí. My sme sa počas našej poslednej noci spoznali s týmito dvoma, ktorí nás zobrali od lokálneho baru a porozprávali nám o masajských tradíciách, zabíjaní levov a pod. Kamoš Milan na konci večera dokonca vyfasoval ako darček aj typický masajský outfit.

Nebojte sa domácich, aj keď sú miestami otravní (vo väčšine prípadov sa snažia sa len zarobiť si na živobytie), je s nimi častokrát aj celkom príjemná zábava a dozviete sa čo-to o pravom Zanzibare.

12. Nechutne romantické západy slnka

Akože, fakt nechutne romantické. 😀 Upozorňujem len na to, že ak ich chcete zažiť, je ideálne ubytovať sa aspoň na pár nocí na západnej strane ostrova. V Nungwi boli západy väčšinou prekazené nejakým akoby oparom, ani jeden z dní sme si ho poriadne neužili. Na východnej strane ostrova vám zas slnko nebude zapadať “do oceánu” (viď prvá a štvrtá foto). Zato v Kizimkazi (juhozápad) boli tie západy fakt nádherné (všetky ostatné foto). A preto, ak idete na svadobnú cestu a romantika je niečo, čo si chcete užiť do sýtosti, tak určite odporúčam pobyt práve v západnej oblasti ostrova (ja som bola veľmi spokojná s Kizimkazi, viac o našom ubytku tu). Ak ste náhodou s kamošom/kou, resp. partiou, môžete pokojne zostať v Nungwi/Kendwe, kde je viac “zábavy” a menej romantiky. 🙂

13. Brutálne výhľady počas letu

K tomuto naozaj už len v rýchlosti. Ak letíte na alebo zo Zanzibaru počas dňa, uistite sa, že budete mať sedadlo pri okienku. Tie výhľady a neuveriteľné obrazce akoby namaľované na plátne, ktoré vám prelet najmä nad Afrikou poskytne, sú zážitkom sami o sebe. My sme sa takto počas dňa vracali a bola to pre mňa taká pomyslená čerešnička na torte. No veď, posúďte sami.

Posledné dva tipy. Na celom ostrove sa bez väčších problémov dohovoríte po anglicky (je to bývalá anglická kolónia), takže sa nemusíte obávať, že by vám tam nerozumeli. Teda samozrejme, ak vy hovoríte po anglicky. Ak nie, tak to môže byť problém.

Zanzibar je krajina, v ktorej nájdete množstvo kultúr a rozličných vierovyznaní, ale oficiálne je to moslimská krajina. Myslite na to, prosím, pri balení kufrov a nezabudnite si pribaliť aj veci, ktoré siahajú pod kolená a zahaľujú plecia. Na väčšine pláží budete v pohode v bikinách, resp. kratučkých sukničkách, a takmer žiadnych topoch, ale akonáhle z pláže idete do dediny, mali by ste sa zahaliť. Stalo sa nám raz, že sme boli upozornení, že tak, ako som bola oblečená, by som sa tam prechádzať nemala (mala som síce dlhé plážové šaty, ale boli priehľadné a mali výstrih a aj vysoké rozparky na nohách, takže by sa dalo povedať, že odhaľovali viac, ako zahaľovali). Rešpektujte to, ak nechcete mať problémy s domácimi. Platí to, samozrejme, aj pre chlapov, čo sa týka chodenia hore bez napríklad.

Ak vás Zanzibar z môjho písania aspoň trošku zaujal, určite neváhajte a choďte ho zažiť na vlastnej koži. Čím skôr, tým lepšie. On totiž začne byť čoskoro naozaj komerčný a potom to už podľa mňa nebude to pravé orechové, a zároveň to bude určite drahšia dovolenka. Nás celá táto dvojtýždňová “sranda” s autom, benzínom, ubytkami, jedlom, vstupmi na diskotéky, talizmanmi, výletmi, letenkou, cestou do Mníchova, proste fakt komplet, vyšla 1 465 Eur, ale dá sa to určite absolvovať aj za omnoho menej, aj viac samozrejme, záleží od vašich predstáv a preferencií.

No, tak to už máte všetko. Je toho veľa, ja viem, a to by som ešte určite vedela napísať omnoho viac, ale nebudem už viac prezrádzať, nech vás tam čakajú aj nejaké prekvapenia. 🙂

Už čoskoro sa môžete tešiť na ďalší článok o možnej destinácii pre vašu svadobnú cestu. Zatiaľ prezradím len toľko, že to bude o Mexiku, a dokonca to budú zážitky z reálnej svadobnej cesty jednej z nás z Perfect Day. 🙂 Sledujte nás preto aj naďalej.

Krásny zvyšok dňa!